- Ako sa cítite v nových okuliaroch...
- Výborne. Odrazu stretávam hŕbu známych s ktorými som sa nevidel už celé roky.

Pilot: Dobré ráno Bratislava.
Tower: Dobré ráno. Pre informáciu - tu je Viedeň.
Pilot: Chystáme sa na pristátie, Bratislava.
Tower: Tu je naozaj Viedeň.
Pilot: Viedeň?
Tower: Áno.
Pilot: Ale prečo? My sme chceli do Bratislavy.
Tower: O.K. Tak prestaňte pristávať
a zahnite doľava.

Tower: Ste Airbus 320 alebo 340?
Pilot: Samozrejme že Airbus 340.
Tower: V tom prípade buďte tak láskavý a zapnite pred štartom aj tie dva ďalšie motory.

Tower: Aby sme zabránili hluku, uhnite prosím o 45 stupňov doprava.
Pilot: Čo môžeme robiť za hluk v 35 000 stopách?
Tower: Taký rachot, ako keď vaša 707 narazí do 727 pred vami.

Pán šofér, zastavte, Tamagočimu je zle!

- Zdravím, sused. Ako sa máte?
- Dajte mi pokoj. Ani ja sa nepýtam, s kým je vaša dcéra tehotná.

Prechádzajú sa dvaja pacienti po dvore blázinca. Jeden zodvihne hlavu a hovorí:
Tam hore, to je slnko alebo mesiac?
Neviem, odpovie druhý, nie som tunajší.

- Dôstojný pane, často sa pred zrkadlom kochám, aká som krásna, je to veľký hriech?
- Nie, dcéra moja, mýliť sa je ľudské.

Pán výpravca, a dočkám sa vôbec toho vlaku? ironizuje cestujúci.
Prečo nie, veď ste ešte mladý!

Už to ďalej nemusíš skúšať. Tá zápalka už nebude horieť.
To je čudné, veď pred chvíľkou ešte horela.