Moja svokra je aniel.
Ty sa máš moja este žije.

Prišla svokra na návštevu a zať sa jej pýta: Mama, a dokedy tu budete? No, kým Vás nezunujem... A zať nato: Joj, mama, a to ani kávu nevypijete?

Chlap sedí v krčme a chľastá, doma jeho žena v kuchyni plače, lebo jej mama, jeho svokra, je na smrteľnej posteli a zomiera! Posiela syna po otca do krčmy. Chlap sa vráti a ona na neho spustí: Že sa nehanbíš, ty hovädo, mama zomiera a ty v krčme chľastáš ako taký dobytok! Vtom on vyberie z chladničky fľašku, zo skrinky dva poháriky, naleje a ide k svokre do izby. Podáva svokre jeden pohárik a vraví: No mamo, tak kapurková?!

Jano príde do spovednice a hovorí:
-Tá moja svokra stojí za hriech. A farár na to:
-Ale nie synak to predsa nemôžeš.
Ja viem otče nemôžem ju len tak zabiť!

Svokra volá zaťovi:
Už si upiekol tú hus, čo som ti poslala?
Muž sa pozrie na ženu a hovorí:
Nie, ešte žije!

Lekár sa pýta pacienta:
”Tak, pomohol vám ten liek?”
”Áno, a keby ste vedeli ako... nech je svokre zem ľahká...”

Slávnostne vyzdobený vianočný stromček, všade upratané, z kuchyne sa šíri vôňa štedrovečernej večere, skrátka vianočná pohoda. Na strope v obývačke je pribitá skoba a na nej visí staršia pani. Vo dverách stojí manželský pár v tichom zdesení. Ticho preruší manžel:
”Teda, tá tvoja mama je ale formát! Krajší vianočný darček mi už ani nemohla dať...”

Po ulici ide smútočný sprievod. Zrazu sa k trúchliacemu mužovi nakloní okoloidúci a pýta sa:
”Manželka?”
”Nie, svokra.” odpovie muž.
”Tiež dobré.” povie okoloidúci.

Karol doviezol večer Vlastičku pred barák, tá zosadne a hovorí mu:
”Poď ešte hore na kávu...”
”Dobre, ale skočím k tej káve ešte niečo kúpiť do drogérie.”

Sťažuje sa manželka manželovi:
”Drahý, vieš, čo som zistila? Ty nemáš rád nikoho z mojej rodiny.”
Manžel:
”Ale to nie je vôbec pravda! Napríklad mám oveľa radšej tvoju svokru ako moju.”