– „Prosím vás, nehnevajte sa, hľadám železničnú stanicu ...“
– „Nehnevám. Hľadajte ďalej.“
– „Počkajte prosím. Mne ide za desať minút rýchlik a ja ju neviem nájsť.“
– „Pane, ja sa rovnako ponáhľam ako vy a nemám čas tu s vami preberať vaše problémy.“
– „To vás chápem, ale vám to predsa nespôsobí žiadnu traumu, keď mi vysvetlíte ako sa na tú železničnú stanicu dostanem.“
– „A ako to vy môžete vedieť. Ja mám rovnakú traumu akú máte aj vy len s tým rozdielom, že pre mňa je ten problém oveľa vypuklejší.“
– „No dobre, ale ste snáď z tohto mesta, tak by vám to problém nemal byť.“
– „No vidíte a práve že nie som a rovnako hľadám železničnú stanicu tak ako aj vy.“
– „To faaakt ?“
– „No ale vy ste mi tým, že nepoznáte k nej cestu, absolútne nepomohli a ja ju musím nájsť do tých desiatich minút stoj čo stoj. Na rozdiel od vás.“
– „A to snáď nie. Veď ešte nejaký vlak dnes smerom na Košice pôjde, nie ?“
– „To iste, ale vy máte v porovnaní so mnou jedno veľké šťastie.“
– „Čo, už ste ju našli ?“
– „To nie, ale pokiaľ ju nenájdeme obaja, vy ten rýchlik nezmeškáte.“
– „A čo vy áno ? A to si už prečo myslíte ?“
– „Lebo ja som rušňovodič toho vášho rýchlika ...“

– „Stará vstávaj, počuješ ?“
– „Čo, čo mám počuť ?“
– „Mám taký dojem, ako keby nám niekto klopal na dvere.“
– „Čo blázniš, teraz v noci ? Veď sú tri hodiny.“ – „Počula si ?“
– „A fakt. A čo to mne hovoríš, tak choď otvoriť, ale najskôr sa pozri, kto to je ?“
– „Tak určite by som otvoril dvere bez toho, aby som sa pozrel, múdra.“
– „Dobrý večer, pán sused. Nehnevajte sa, že vás vyrušujem, ale máte cesnak ?“
– „Čo či máme, cesnak ? A to pre takú blbosť nás budíte tak neskoro v noci ?!“
– „Musím vás sklamať, ale nemáme.“
– „Tak teda nič, dobrú noc.“
– „Dobrú.“
– „Kto to bol a čo chcel ? Aaaale sused, že či máme cesnak.“
– „Kvôli takej kravine nás budil ?“
– „To som mu povedal aj ja, dobrú noc.“
– „Ty počúvaj starý, zas ktosi klope na dvere.“
– „Ja som už aj zaspal. Koľko je vlastne hodín.“
– „Štyri.“
– „Ak to bude zas ten upír, tak mu rozmlátim ten jeho robustný ksicht na kvôprovú omáčku.“
– „No, len ho zas nevystraš, veď on je mimoriadne úslužný a pozorný sused.“
– „Myslím si, že niekedy až to preháňa. Ak si teraz prišiel zas po cibuľu, tak bez feferónky v oku neodíde.“
– „No jasné, sused.“
– „Dobrý večer, pán sused. Nehnevajte sa, že vás opäť ....“
– „Hnevám. Počúvajte, nezaujíma ma, čo varíte o štvrtej hodine ráno a čo vám k tomu chýba, ale jedno viem iste, chýba vám takt a zmysel pre dodržiavanie nočného kľudu.“
– „Ja viem, pán sused, ale nesiem vám ten cesnak, čo vám, chýba ...“

Beží po lese rodina slimákov a stretne ich medveď. Ten sa ich pýta:
- Prečo tak utekáte?
Slimák mu na to hovorí:
- Ale vieš, v lese je daňová kontrola a ja mám dom, žena má dom, deti majú domy, tak utekáme.
Medveď rozmýšľa a hovorí si:
- Ja musím tiež utiecť, lebo ja mám kožuch, žena má kožuch a deti majú tiež všetky kožuchy.
Ako tak beží celá rodina, stretne ich krtko. Keď sa dozvie, čo je vo veci aj on sa zamyslí a dá sa na útek. Ako tak uteká s celou rodinou, prechádza v zoologickej záhrade okolo klietky s paviánmi a pavián sa ho opýta, prečo utekajú. Krtko mu na to odpovie:
- Ale vieš, v lese je daňová kontrola a ja tunelujem, žena tuneluje a aj všetky deti tunelujú, tak utekáme.
Pavián mu na to odpovie:
- To musí byť nejaká blbosť, lebo ja mám holú riť, žena má holú riť a aj všetky deti majú holú riť a celý život sme zavretí.

Zlodej rabuje cudzí byt, keď zrazu tesne za chrbtom počuje:
"Ježiš ťa vidí!"
Celý vyľakaný sa obzerá, ale nikde nikoho, tak rabuje ďalej. Po chvíli sa zase ozve hlas:
"Ježiš ťa vidí!"
Tentokrát sa sústredil lepšie a zistil, že hlas vychádza z klietky s papagájom. Uľahčene mu hovorí:
"Tak to ty vykladáš? A ako ťa volajú?"
"Jeremiáš."
"Ha-ha-ha! Čo to bol za blázon, čo ti dal také meno?"
"Ten istý blázon, čo dal rotvajlerovi meno Ježiš."

„Mami, môžem sa ťa na niečo spýtať ?“
„No len sa pýtaj, ty moja radôstka.“
„Prečo práve my ťavy musíme nosiť na chrbte také ťažké a také veľké hrby ?“
„Chrobáčik môj, v hrboch si uskladňujeme drahocennú vodu pre život, aby sme vydržali dlho v nekonečnej a rozľahlej púšti“
„No dobre, ale načo sú nám na očiach také veľké mihalnice ?“
„Zlato moje, keby sme ich nemali, tak piesočná búrka by nám naviala hromadu drobných zrniek piesku do očí a tie by ťa štípali a boleli.“
„Hmmm, A načo teda máme také zvláštne rozčapené chodidlá zospodu ?“
„Aby sme ľahšie prekonávali piesočné duny a nezabárali sa do sypkého púštneho piesku.“
„No a prečo chodíme tak pomaly, veď taký kôň alebo aj slon sú snáď rýchlejšie ako my.“
„To sa ti len zdá. Kone a slony nežijú v púšti a my neplytváme svojou energiou zbytočne, lebo ju potrebujeme na prekonávanie dlhých a náročných piesočných trás.“
„Dobre, dobre. A načo máme také veľké papule, keď aj tak na púšti vraj nič nerastie a my by sme sa ani nemali kde poriadne napásť ?“
„Na púšti skutočne toho veľa nerastie, ale sú tam oázy, kde je drahocenná voda a kde rastie zeleň a všetko potrebné k nášmu životu.“
„No dobre, dobre. Ale, do riti, načo je nám toto všetko tu v Bojniciach ?!“

hnridghy ufvogiegvj ivdsufgt vpifg apo fzv gifvreoszvdfv

Keď sa nám pokazila kosačka trávy, manželka mi neustále pripomínala, aby som ju opravil...Ale ja som bol vždy zaneprázdnený. Na programe boli: auto, náklaďák, internet, rybárčenie...niečo, čo bolo pre mňa o mnoho viac dôležitejšie.
Nakoniec prišla s nápadom, v ktorý dúfala, že zaberie.
Keď som prišiel v jeden deň domov, sedela vo vysokej tráve a strihala ju malými krajčírskými nožnicami. Ticho som ju chvíľu pozoroval a potom som vošiel do domu. Po pár minútach som sa vrátil a podal jej zubnú kefku. Povedal som jej:
"Keď skončíš so strihaním, mohla by si pozametať aj dvor".

Príde sociálna pracovníčka do bytu vychýrenej rodiny. Otvorí jej malý postihnutý chlapček. Pracovníčka sa ho pýta:
- Kde máš maminku?
- Vo väzení.
- A otecka?
- Neviem.
- A máš nejakých súrodencov?
- Mám brata!
- A kde je brat?
- On je na univerzite!
- Na univerzite? - čuduje sa žena. - A čo tam robí?
- On je tam v liehu, on má dve hlavy!

Matka hovorí svojej babke:
- Ukazovala som chlapcom v škole stojku na hlave.
Babka hovorí:
- Dúfam, že ti nevideli gaťky.
- Ale nie, dala som si ich dole.

V Rusku vymreli vsetci kocúri,tak sa zúfalé macky rozhodli pozvat superkocúra z USA, aby vyriesil danú situáciu. Vsetky macky ho sli cakat na letisko. Prvá bola hlavná macka, ktorá si vydupala, ze sním pôjde prvá. Hlavná macka odisla so superkocúrom a vsetky ostatné macky cakali celú noc a cely den. Nakoniec sa hlavná macka priplazila celá znicená a macky na nu naliehali,aby im porozprávala, aké to bolo. Moje zlaté, predstavte si to: Najskôr jedenkrát za komínom, potom trikrát na lavicke, osemkrát na smetiaku, dvakrát na chodníku, sestkrát pri jazierku, styrikrát pred restauráciou a dvakrát v parku mi porozprával ako vo Vietname prisiel o gule a vtáka...