Príde malý Ferko s kamarátom Jožkom za svojou 90 ročnou babičkou: "Baaabiii, a ty môžeš mať deti?" Babička s úsmevom: "Nie Ferko, ja predsa nemôžem mať deti." Ferko sa otočí na Jožka a zvolá: "No vidíš, hovoril som ti, že babka je samec!"

- Tak Vovočka, čo bolo v škole? - pýta sa otec. - Na chémii sme sa učili o výbušninách. - A zajtra, čo bude v škole? - V akej škole?

"Prečo si nebol včera v škole?" pýta sa učiteľka žiaka.
"Musel som odviesť kravu k býkovi."
"A to nemohol urobiť tvoj otec?"
"Nie! To musel urobiť býk."

Janko píše domov rodičom z tábora:
"Mám sa tu dobre, varia nám skvele,vychovávatelia sú fajn. PS: Napíšte mi, čo je to malária."

- Mami, vieš koľko pasty je v zubnej paste? - A čo ja viem. - Ja to viem. Od gauču po televízor.

Babička přijde na návštěvu a ptá se vnučky:
"Tak co, malá, jak se ti líbí tvůj nový malý bráška?"
"Ale jo, je docela fajn," pokrčí holčička rameny, "ale je spousta věcí, který jsme potřebovali víc."

-"Vieš, Jožko, prečo som ťa nazval malým hlupáčikom?"
-"Áno, pán učiteľ, lebo ešte nie som taký veľký ako vy."

V škole chce učiteľka názorne vysvetliť zmysel porekadiel, tak zvolí takýto príklad:
-"Počúvajte deti! Predstavte si, že idete ráno zavčasu do školy a na chodníku nájdete peňaženku plnú peňazí. Na to sa pekne hodí príslovie: Kto zavčasu ráno vstáva, Boh mu požehnáva..."
Nato sa ozve Móricko:
-"Pani učiteľka, ale kto stratil tú peňaženku, ten musel vstať ešte skôr..."

- Janko, prečo nechcú tie zápalky horieť?
- Neviem, deď som ich skúšal, horeli všetky.

Rodičia majú dve deti. Jedno je pesimista a druhé veľký optimista. Na Vianoce chcú rodičia deti vyskúšať. Pesimistovi vykúpia veľa hračiek a optimistovi dovezú do izby fúru konského hnoja. Zazvonia na zvonci a deti bežia do izieb pozrieť darčeky. Z izby pesimistu sa ozýva plač.
- Toľko darčekov, všetci mi budú závidieť, hračky sa budú kaziť a bateriek, koľko ide do nich!
Z izby optimistu sa ozýva smiech. Keď prídu do izby, optimista sa prehŕňa v hnoji a vraví:
- Toľko hnoja, tu musí byť niekde koník.