V byte zvoní telefón. Zdvihne ho malý chlapec. Clapec sa ozve šeptom: "Prossííím..." "Daj mi otca." "Nemôžem." "Prečo?" "Má veľa roboty." "Tak mi daj mamu." "Nemôžem." "Prečo?" "Má veľa roboty." "Tak kto je ešte u vás?" "Hasiči." "Tak mi jedného daj k telefónu!" "Nemôžem." "Tak kto je ešte u vás?" "Policajti." "Tak mi jedného daj k telefónu." "Nemôžem, majú veľa roboty." "A čo to vlastne robia?" "Hľadajú ma!"

-"Oco, čo ti mám kúpiť na meniny?"
-"Nekupuj nič! Teraz nemám peniaze."

Ocko malého Jožka spí na posteli a chrápe. Malý Jožko sa pri ňom hraje, keď sa zrazu jeho ocko obráti a prestane chrápať. Jožko okamžite beží do kuchyne za mamou a kričí: Mami, mamííí, ockovi sa pokazil motor!

Janko sa hrá v obývačke s vláčikom. Hovorí si: "Somári nastupovať, somári vystupovať." Keď ho počuje mamička, pošle ho do kuchyne. Po 2 hodinách jej ho však príde ľúto a dovolí mu ísť sa hrať znova. O chvíľu počuť z obývačky: "Somári vystupovať, somári nastupovať a skrz tú sliepku v kuchyni bude vlak meškať 2 hodiny."

Učitelka se ve škole ptá: Děti, řekněte mi věc, která se dává do pusy?
Přihlásí se Janička: Prosím, chleba s máslem.
Přihlásí se Petřík: Čokoláda a bombóny.
Přihlásí se Pepíček: Světlo!
Světlo...? diví se učitelka.
Včera večer jsem se učil a slyšel jsem z ložnice: Zhasni světlo a dej mi ho do pusy.

Na dvere zaklope mentálne postihnuté dieťa.
"Dobrý deň,tu je nadácia dúha. Umývame okná za 10 korún."
"Ale ja okná umyté mám."
"Újoo."
"Tak dobre, choď."
O 10 minút.
Crn...,crn...
"Dobrý deň, tu je nadácia dúha. Umývame okná za 10 korún."
"Ale veď ja už tu jedného mám?!"
"Ja viem. To som ja, len som vypadol."

Prváčk bol prvý deň v škole. Na druhé ráno ho mama budí:
-"Janko, vstávaj, musíš ísť do školy!"
-"Čože?! Ešte raz?"

"Ocko, máš dobrú optickú pamäť?"
"To mám synček. Prečo sa pýtaš?"
"Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie!"

V samoobsluze tlačí mladý otec vozík s potravinami a vřískajícím děckem. Muž téměř něžně opakuje:
"No tak, Alberte, klid. Klid a žádné scény. Uklidni se, Alberte..."
Nachomýtne se k tomu nějaká pedagogická odbornice samouk a s uznáním povídá:
"To je dobré, že s tím dítětem mluvíte jako s dospělým. Takhle Albert vyroste v sebevědomého a vyrovnaného člověka."
Na to otec:
"Paní, mýlíte se. Já jsem Albert!"

Na priehrade sa pýta synček ocinka:
-"Oci, môžem sa ešte kúpať?"
-"Môžeš, ale ak sa utopíš, ani domov nechoď!"